reklama

Via Dolorosa

Via Dolorosa. Čo si pamätám, toto slovné spojenie mi vždy znelo v ušiach vznešeno, kráľovsky. Možno preto, že jeho druhá časť (rosa) vyvoláva vo mne asociáciu s ružou - a tú vnímam ako kráľovnu kvetov či kvet kráľov (po návšteve kráľovských záhrad ruží v Hever Castle v Kente som ochotný tomu uveriť). A druhým dôvodom je, že latinčina a taliančina "lahodia" môjmu sluchu - hoci neviem definovať presne prečo, ale viem, že preto milujem taliansku operu a bel canto aj gregoriánske chorály.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Via Dolorosa & Hever Castle Rose
Via Dolorosa & Hever Castle Rose (zdroj: (i-net))

Dobre, dosť bolo odbočky, o inom som chcel.

Via Dolorosa je slovné spojenie, ktoré v týchto dňoch zaznieva oveľa častejšie ako po iné dni roka, je to spojenie, ktoré má pre veľký počet ľudí na Zemi hlbokú symboliku a význam. Aj tí, ktorí jej význam nevidia v ceste, po ktorej kráčal kedysi pred dvoma tisícročiami jeden muž, pripúšťajú a zvyknú hovoriť, že životná púť človeka je málokedy prechádzka ružovým sadom (hm, opäť tie ruže), častejšie sa skôr podobá na potkýnanie sa slzavým údolím (toto pripodobenie sa mi nie veľmi páči, ani sa mi nezdá pravdivé, ale každý máme svoj názor). Veľa ľudí sa v týchto dňoch častejšie zamýšľa na sebou, nad svojimi názormi, skutkami a konaním, rozmýšľajú nad tým, či veci, ktoré ich v živote postretli, správne pochopili a správne na ne reagovali slovami alebo skutkami. Rozmýšľajú a porovnávajú svoju cestu životom s cestou toho muža, kráčajúceho zťažka po via dolorosa. Je môj náklad, ktorý v živote nesiem, ťažší ako je ten jeho? Prečo sa tak ťažko vstáva, keď sa potknem a spadnem? Má vôbec význam vstávať, keď stále padám? Aký? Kto si to vôbec všimol, že som vstal? Že som padol, to si všimli viacerí, že som vstal - že som dokázal vstať, to akosi uniklo ich pozornosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O kom je vlastne via dolorosa? O tom (či tých), ktorí po nej idú alebo o tých, ktorí stoja na bokoch, chodníkoch, okolo? Čo nám viac povie - to, ako niekto kráča po ceste, alebo to, ako sa správajú tí okolo jeho cesty? Nie je ten na ceste iba zrkadlo, v ktorom sa máme my na okrajoch "odraziť"? Uvidieť svoju nevšímavosť, niekedy závisť či nenávisť? Zbadať svoju neúčastnosť, inokedy nadradenosť, opovrhnutie či pýchu? Uvedomiť si svoju lenivosť, neochotu? Zľaknúť sa svojej povrchnosti, prízemnosti alebo dokonca neúprimnosti?

Niektorí ľudia zvyknú hovoriť, že cesta je cieľ. Je cieľom vtedy, ak po nej kráčame všímavo voči okoliu, najmä voči ľuďom, ktorých na tej ceste stretneme. Ale nemusí byť cieľom iba pre toho, kto kráča, ale aj pre tých, ktorí ho vidia kráčať, keď nevládze, podajú pomocnú ruku či vyslovia slovko-dve povzbudenia, uznania alebo chvály. Keď sa potkne a padne, neotočia sa chrbtom, ale pomôžu zodvihnúť náklad (nákup?), kráčajú chvíľku spolu s ním, kým sa nadýchne a môže ísť ďalej opäť sám. Keď blúdi, nepošlú ho opačným smerom. Keď si poprosí pohár vody, nedajú mu napiť sa octu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že Via Dolorosa je o nás všetkých. A ako sa pozeráme a správame k tým druhým - či už sme tí na ceste, alebo tí na chodníku.

A ak v rukách máme ružu, či ju dávame druhým voňať alebo ich picháme jej tŕňmi.

Lubos Ostatnik

Lubos Ostatnik

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Na ceste.Lebo skutočným cieľom je cesta a tí, ktorých na nej stretneme. Zoznam autorových rubrík:  Otázky a odpovede (občas)ZamysleniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu