Lubos Ostatnik
Keď útočí SARS-CoV-2
Malé zamyslenie a kvíz k aktuálnej situácii na Slovensku v boji proti SARS-CoV-2 vírusu na tému Koľko koho a čoho potrebujeme proti COVID-19?
Na ceste. Lebo skutočným cieľom je cesta a najmä tí, ktorých na nej stretávame. Zoznam autorových rubrík: Otázky a odpovede (občas), Zamyslenia, Súkromné, Nezaradené
Malé zamyslenie a kvíz k aktuálnej situácii na Slovensku v boji proti SARS-CoV-2 vírusu na tému Koľko koho a čoho potrebujeme proti COVID-19?
14. február 2019. Keby počkali ešte jedenásť dní, mohli to dať na výročie víťazného februára. Mali by sme v jeden deň dve výročia, keď v našom štáte a spoločnosti prestali platiť Ústava, zákony a prestala existovať demokracia.
Tak sme sa z úst vyštudovaného (naozaj?) právnika dozvedeli, že ten, kto kradne, nie je zlodej, lebo v zákone nie je také slovo - zlodej - použité.
Včera som sa dozvedel, že podvádzať a klamať je povolené, dokonca je to najvyšším zákonodarným zborom odobrený modus operandi.
Vaša Magnificencia UMB, Vaše Spektability UMB, Vaše Honorability UMB, vážené senátorky a vážení senátori senátov fakúlt a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!
Zdá sa, že oslovované Magnificencie, Spektability a Honorability nášho akademického prostredia sa necítia byť oslovené. A čo na to hovoria akademické senáty? Kde ste, vážené senátorky a senátori, pedagógovia a študenti?
Magnificencia (Spektability, Honorability) Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - sklamali ste! Dôvody, pre ktoré ste to urobili, sú známe iba vám, nám ste v každom prípade predostierali iba také zástupné a smiešne. Škoda.
Vážené Magnificencie, Spektability a Honorability, prečo ponižujete poctivých študentov? Prečo urážate slušných učiteľov? Prečo znevažujete odborníkov? Prečo sa vysmievate hrdým absolventom vašich škôl? Dokedy?
Aký podnet, akú požiadavku, aké vyjadrenie a z ktorej strany ešte potrebujete, aby ste sa odhodlali vyjsť s informáciami a pravdou na svetlo?
Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli nad výučbou práva na slovenských právnických fakultách? Je to odraz úrovne práva a právnikov na Slovensku alebo iba časť celkovej biedy vzdelávania u nás?
Kam kráčate, Magnificencia? Kam vediete Univerzitu Mateja Bela? Kam chcete posunúť univerzitné vzdelávanie do konca svojho mandátu rektora UMB?
Krátke zamyslenie nad pôvodným a súčasným významom niektorých symbolov, gest a výrokov resp. múdrostí našich predkov.
Komu prospieva táto kauza? Alebo opačne - komu škodí? Základná otázka, ktorú si kladie každý vyšetrovateľ, ak sa mu dostane do ruky nejaký prípad. Lebo odpoveď na túto otázku najčastejšie ukazuje, kto mohol mať motív.
Nie som človek davu, ani tribún. Nie som človek skandovania hesiel, ani plamenných prejavov. Nerád chodím s davmi do ulíc, na námestia, necítim sa v dave dobre. Nerád počúvam prejavy iných, ešte neradšej ich sám prednášam.
Tolerancia (z latinčiny tolerare = strpieť) je a) spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý/-ré nie je zdieľaný/-né; b) uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú. Fóbia (z gréčtiny phobos = strach) je chorobný strach v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. Fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. (obe definície prevzaté z wikipédie)
Je väčšinový princíp aj tolerantným princípom? Aká väčšina je dosť veľká, aby to už bol konsenzus? Možno vôbec tolerantne použiť princíp väčšiny v medziľudských vzťahoch? Alebo je väčšinový princíp iba nevyhnutným kompromisom na prežitie ľudského rodu, lebo inak by sme sa nevedeli zhodnúť a dohodnúť na ničom - že by odraz Kaina a Abéla v každom z nás?
Je to biblických 5 dní, prchavých 5 sekúnd alebo dejepisných 5000 rokov? Je to 5 metrov, 5000 kilometrov, alebo je to iba tá povestná "druhá strana tej istej mince", hneď za tou ostrou tenkou hranou? Ako ďaleko musí byť inakosť od nás, aby sme ju tolerovali? Alebo opačne - ako blízko sa musí dostať ku nám, aby sme ju začali pociťovať ako problém?
Via Dolorosa. Čo si pamätám, toto slovné spojenie mi vždy znelo v ušiach vznešeno, kráľovsky. Možno preto, že jeho druhá časť (rosa) vyvoláva vo mne asociáciu s ružou - a tú vnímam ako kráľovnu kvetov či kvet kráľov (po návšteve kráľovských záhrad ruží v Hever Castle v Kente som ochotný tomu uveriť). A druhým dôvodom je, že latinčina a taliančina "lahodia" môjmu sluchu - hoci neviem definovať presne prečo, ale viem, že preto milujem taliansku operu a bel canto aj gregoriánske chorály.
Treba mať predispozíciu (genetickú?) na toleranciu alebo sa to dá (iba alebo aj?) naučiť výchovou alebo vplyvom prostredia? Ako je to s tolerovaním prejavov intolerancie druhých? Kde sú hranice tolerancie? Je medzi toleranciou a intoleranciou iba ostrá hranica, alebo je medzi nimi aj akési územie "nikoho - ničoho"?
Keď v roku 1977 natočil Steven Spielberg svoj film, ktorý nazval Close Encounters of Third Kind, reagoval tak trochu na boom vesmírneho výskumu, pokroku vedy a trochu aj na optimistickú eufóriu dobývania vesmíru ľudstvom (alebo pesimistickú obavu z dobývania Zeme vesmírom?). Na film a jeho nosnú ideu je viacero rôznych až rozporných pohľadov, mňa zaujal prenesený odkaz názvu filmu.